Bullterrier

18. července 2014 v 15:17 | Biby
Bullterrier (Bull Terrier), po slovensky jednoducho Bulteriér je plemeno psa typu bull a terrier. V FCI je zaradený do kategórie 3 pod číslom štandardu 11. Ide o plemeno pôvodne používané na zápasy v arénach s býkmi a psami. V podstate je to poľovnícky pes, takže sa používa aj pri poľovačkách na diviaky a iné zvieratá. Sú známi svojou odvahou a razantným obranárskym inštinktom.
Vyskytujú sa v dvoch výškových variantoch: nad 35,5 cm v kohútiku - štandardný bulteriér, pod 35,5 cm - miniatúrny bulteriér.
Fenka je zvyčajne nižšia než pes. Môžu mať hmotnosť 20-36kg. Prezývky: bulík a buli. Skratka - BT.
dog, english bull terrier. by Quaine Iuayama on Flickr.


Bulteriéra vyšľachtil James Hinks v anglickom Birminghame medzi rokmi 1860 - 1870 krížením anglických buldokov s bielymi, dnes už neexistujúcimi staroanglickými teriérmi. Cieľom bolo vyšľachtiť ostrého psa ako sú teriéry a odolného, tvrdého a odvážneho psa ako je buldog. Bulteriér mal byť zdatný zápasník v aréne, pričom však mal byť priateľský k ľuďom. Neskôr sa však s vývojom v spoločnosti aj z bulteriéra stal pes atraktívny, vhodný na výstavy. V šesťdesiatych rokoch sa stala obľúbenou biela farba a tá začala vytláčať strakatých jedincov. Dodnes sa však udržali aj farebné varianty. Koncom devätnásteho storočia patril medzi najmódnejšie psy v Anglicku. Vďaka tomu sa pretvoril z pôvodne čisto bojového plemena na plemeno spoločenské. Dnes sú agresívne jedince z chovu vyradzované.

Temperament
Bulteriéri sú veľmi prítulní a "rodinne" založení. Vďaka svojej vytrvalosti a krvi teriéra nie je vhodný "na gauč", alebo "na reťaz", potrebuje trvalé zamestnanie - preto je vhodný na rôzne kynologické športy. Uplatní sa aj v poľovnom výcviku. Je nadmieru pohyblivý, vie vynikajúco behať a skákať. Je známy svojou bystrosťou a inteligenciou. Často sa používa pri canisterapii. Je vynikajúci obranár územia, chráni všetkých členov svorky (vrátane ostatných domácich zvierat). Breše málo, o to však mohutnejšie.
Bulteriér je veľmi citlivý na vonkajšie podnety a vo svojom vývojovom období má medzi 5 - 8 mesiacom tzv. "obdobie strachu''. Pes odmieta chodiť von, prehnane reaguje na každý hluk a snaží sa zaliezť do čo najtesnejšieho priestoru. Neexistuje na to liek, iba láskyplné správanie a veľa trpezlivosti pokiaľ to neprejde. Je veľmi hravý, s potrebou neustále niečo hrýzť, preto potrebuje mať dostatočný počet odolných hračiek - inak si nájde niečo na žuvanie sám.
(Inak podotýkam - na wikipédii píšu, že máme dávať na to pozor aby sa z veselého privítania cudzieho človeka nestalo niečo horšie, napríklad že by ho mohol pohryznúť. Táto vec však vôbec nie je pravda, pretože to môže urobiť každý pes, ktorý na to nie je zvyknutý alebo má psychický nepokoj. Je to aj o výcviku, ale predovšetkým o psychológii toho psa.)

Príslovečná je jeho tvrdohlavosť a zaťatosť, s ktorou noví neskúsení majitelia nerátajú a nedokážu ju zvládnuť a preto viacero mladých psíkov končí eutanáziou. Slovami nemožno vyjadriť tvrdohlavosť tohto plemena. A ak bulteriér chce niečo dosiahnuť, snaží sa o to za každú cenu. Ak nechce ísť na prechádzku neurobí ani jediný krok. Tohto psa pritom nemožno vychovávať žiadnym násilím. Takáto "výchova" len zvyšuje jeho zaťatosť a nezvládnuteľnosť. Pes je známy aj pomstychtivosťou (čo je inak len ľudská vlastnosť) a ak mu zabránite urobiť niečo čo chce, pomstí sa vám zničením niečoho iného. Nemá rád samotu. Bulteriér miluje "svoju svorku" a nedopustí žiadny útok na ňu, treba však naňho pri prechádzkach dávať pozor, aby prehnaná "obranná iniciatíva" neskončila napadnutím iného zvieraťa. Tohto psa by mal vonku viesť len človek, ktorý ho dokáže plne zvládnuť. Bulteriér nevaruje brechotom, má skôr tendenciu "preventívne" prekvapivo zaútočiť. Pre svoje vlastnosti nie je veľmi vhodný pre neskúseného chovateľa.

Starostlivosť a zdravie
Bulteriér je pomerne zdravé, genetickými chorobami pomerne nezaťažené plemeno. Hlavne u bielych bulteriérov sa môže vyskytnúť hluchý jedinec. Občas sa prejavujú ochorenia srdca, biele jedince sú náchylné na kožné problémy a ochorenie obličiek. Niekedy sa vyskytne aj predkus) a tiež problémy s kĺbmi zadných končatín. Bulteriér je tiež náchylný na kožné onemocnenia (brucho má takmer holé), ľahko sa pri prechádzke poškriabe a môže dostať infekciu kože ktorá sa len obťažne lieči. Najbežnejšou chorobou plemena je demodikóza, čo je parazitárne ochorenie kože spôsobené roztočami. Roztoč napáda chlpové folikuly a spôsobuje vypadávanie srsti a druhotnú bakteriálnu infekciu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Aktuální články

Reklama